Musím priznať, že som zatiaľ nemala čas si to po sebe prečítať, takže neručím za prípadné preklepy a chyby.
Zverejnenie ďaľšej kapitoly prednastavím na budúci pondelok.
Aemilliana zhlboka vdychovala čerstvý vzduch vo svojej záhrade. Vychutnávala si vôňu kvetou akoby ju cítila po prvé v živote.
"Prečo si ma vlastne zavolala?" ozval sa Arhanain hlas, bola príliš slabá na to aby mala akúkoľvek podobu.
"Spravila som chybu a chcem aby to aspoň nebolo zbytočné," odpovedala unavená čarodejka. Na tvári sa jej opäť pomaly začali objavovať čierne žilky.
"Akú chybu?"
"Dala som oživiť svojho vraha," odpovedala s miernych povzdychnutím, "chcem aby si zariadila stretnutie Avinimi a Ywreji."
"Kto je Avinima?"
"Tá ktorá ma o chvíľu príde zabiť. A tiež potrebujem aby si pomohla mojej sestre spomenúť si kým je," slabo sa zasmiala, "je mi trochu ľúto, že pri tom nebudem. Viem ako so mnou pohŕdala za to kým som, chcela by som vidieť ako sa zatvári keď zistí, čím je ona sama."
"Čo mám spraviť aby si spomenula?" odpovedal jej tichý princeznin hlas.
"Pod týmto sídlom je labyrint, som si istá, že ty nájdeš cestu do jeho stredu ľahko. Zaveď tam Illienon, som si istá, že si spomenie," Aemilliana si sadla na kamennú lavičku pri záhone ruží a zavrela oči, "Našla som pre vás nový svet. Alexius vie ako doňho otvoriť portál."
"Vďaka," odpovedala Arhanaia takmer nepočuteľne.
"Teraz odíď, chcem byť sama," jemne si prešla po tvári plnej výrazných, čiernych žíl, "som tak unavená."
***
Hodinu po tom ako sa Illienon a Garnu rozlúčili s Ellilnadinachom sa dostali na koniec lesa. Pred nimi sa rozprestierala pustá rovina siahajúca kam len dovideli. Posli smrti sa v momente ako im nestáli v ceste stromy divoko rozbehli.
"Myslíš, že to stihneme?" zakričal Garnu snažiac sa prehlušiť vietor.
"Čo?"
"Zastaviť Tiene skôr než sa dostanú po Ellilnadinachove ruiny."
"Otázka znie skôr či sa nám ich vôbec podarí zastaviť."
Garnu objal Posla okolo krku lebo sa bál, že spadne, "myslím, že už nám nezostáva až tak dlhá cesta. Za pár dní stretneš svoju sestru."
Illienon sa pri zmienke o svojej sestre zarazila. Na moment mala pocit akoby bolo čosi zle. Nevedela čo ani prečo, len cítila, že sa čosi deje. Flavyja hlasno zapišťala.
"Bojovala si v tej bitke čo sa tu odohrala?" rozhodol sa Garnu zmeniť tému keď Illienon neodpovedala.
"V ktorej z nich?" odsekla Illienon chladnejšie ako pôvodne zamýšľala.
"Pred piatimi rokmi."
"Áno. Nespomínam na to príliš rada. Prežila som len kvôli tomu, že som skončila pod mŕtvym telom svojho koňa a dvoma ďalšími jazdcami," zahľadela sa kamsi doprava aby nemusela vidieť orkov výraz.
"To muselo byť nepríjemné," odpovedal keďže ho nič iné nenapadlo.
"To bolo, neznášam prehry," predniesla s mierne pozdvihnutým obočím.
Garnu sa na ňu prekvapene zahľadel a premýšľal či to myslela vážne. Keď sa konečne otočila a pozrela sa naňho zistil, že áno.
Elfka odrazu stŕpla, jej výraz sa zmenil na nepoznanie. Zrak upierala kamsi zaňho. Ork sa pomaly, váhavo otočil.
